Študoval na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom a v rokoch 1928 – 1935 slovenský a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Krátko pôsobil v Trenčíne a v Žiline, od roku 1937 bol profesorom na gymnáziu v Martine a v rokoch 1948-1950 jeho riaditeľom. Od roku 1957 vyučoval na Pedagogickom inštitúte v Martine a v rokoch 1966 – 1974 bol odborným asistentom na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, s ktorou spolupracoval aj po odchode na dôchodok. Už počas štúdia sa venoval výskumu podjavorinského nárečia a od roku 1935 uverejnil o ňom viac odborných štúdií a príspevkov v periodikách Sborník MS. Jazykoveda (1935 a 1940), Linguistica Slovaca (1939), Sborník Pedagogického inštitútu v Martine (1965, 1966) a Zborník Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici (1969). V období pôsobenia na stredných školách sa zaujímal hlavne o štylistiku a výrazný prednes, po príchode na Pedagogickú fakultu prehlboval svoje vedomosti z jazykovedy a metodiky, pokračoval v štúdiu slovenských nárečí, pri výskume hovorenej stránky spisovnej slovenčiny sa zameral na jej podobu v okrese Čadca a tieto témy spracoval v ďalších odborných príspevkoch. V roku 1970 získal hodnosť kandidáta vied a v roku 1971 titul doktora filozofie. Spolupracoval na príprave Slovníka slovenských nárečí a prednášal na rôznych odborných konferenciách a seminároch. Dvoma príspevkami prispel do pamätnice k storočnici martinského gymnázia. V roku 1964 mu udelili titul zaslúžilý učiteľ. Za účasť v SNP ho vyznamenali Radom SNP 2. triedy, Československým vojnovým krížom 1939 a ďalšími vyznamenaniami.
