| Narodený | 05. 05. 1935 - Bratislava |
| Zomrel | 17. 08. 1974 - Bratislava |
urna je uložená v Martine |
V roku 1954 sa stala členkou činohry Divadla SNP v Martine a v decembri 1968 prešla do činoherného súboru Slovenského národného divadla v Bratislave. Vypracovala sa na herečku širokej žánrovej palety a mnohorakých príťažlivých tvárí, vedela stvárniť ženy plné humoru, láskavého úsmevu ale i drsnej irónie.
Bola manželkou MUDr. Emila Zvaríka. Po maturite na gymnáziu absolvovala odborný divadelný kurz na konzervatóriu v Bratislave. V roku 1954 sa stala členkou činohry Divadla SNP v Martine a v decembri 1968 prešla do činoherného súboru Slovenského národného divadla v Bratislave. Vypracovala sa na herečku širokej žánrovej palety a mnohorakých príťažlivých tvárí, vedela stvárniť ženy plné humoru, láskavého úsmevu ale i drsnej irónie. Neopakovateľne stvárnila Lavíniu v O' Neillovej hre Smútok pristane Elektre či Vasilisu v Gorkého dráme Na dne. Za Mášu v Čechovových Troch sestrách získala v roku 1967 výročnú hereckú cenu. Vynikla i v úlohách súčasných mladých žien. Ešte na javisku Divadla SNP v Martine sa vypracovala na výraznú hereckú osobnosť a aj na prvej bratislavskej scéne stvárnila niekoľko pozoruhodných postáv (Mariku v Bukovčanovej hre Kým kohút nezaspieva, Genovéfu v Casonovej hre Dom so siedmymi balkónmi a iné). Nepatetické, ale nesmierne dramatické podanie ženy-tragédky, matky, manželky, dcéry, ktoré stvárňovala počas dvadsaťročnej hereckej kariéry, to je jej vklad do pokladnice slovenského dramatického umenia.
