ZORKÓCY, Fedor

Bol synom učiteľa a neskôr úradníka Belu Zorkócyho a po matke vnukom farbiarskeho majstra Jána Lilgeho. V roku 1914 začal navštevovať štátnu meštianku v Martine, ale ešte v tom istom roku prešiel na reálku do Žiliny a v rokoch 1921 – 1922 absolvoval kurz s maturitou na obchodnej akadémii v Bratislave. Pôsobil vo filiálke Tatrabanky v Žiline, od roku 1926 ako vedúci úradník v tunajšom Živnostenskom úvernom ústave a v roku 1936 prešiel do komunálnej Sporiteľne v Martine, kde do roku 1960 vystriedal viaceré funkcie od referenta až po námestníka riaditeľa. Bol funkcionárom Sokola, Klubu československých turistov a lyžiarov a v rokoch 1933 – 1938 obvodným dôverníkom Československej národno-socialistickej strany. Od roku 1939 sa zapojil do odbojovej činnosti, organizoval v Martine vlastnú odbojovú skupinu, ktorá nadviazala kontakty s ďalšími skupinami občianskeho odboja, pomáhala prenasledovaným osobám a organizovala sabotáže. V roku 1944 sa zúčastnil SNP, bol členom a neskôr podpredsedom revolučného ONV, autorom jeho mobilizačnej vyhlášky a stal sa aj vojenským veliteľom mesta. Po prechode povstania do hôr v hodnosti kapitána velil pešiemu práporu s krycím menom Jabloň a po víťazstve nemeckej armády žil v ilegalite v Martine. Po vojne ďalej pôsobil vo funkcii podpredsedu ONV, neskôr vo funkciách poslanca, predsedu finančnej komisie a člena rady MsNV, poslanca a člena Výboru ľudovej kontroly Krajského národného výboru v Banskej Bystrici a člena predsedníctva okresného výboru Národného frontu v Martine. Od roku 1945 bol funkcionárom Demokratickej strany, od roku 1948 Strany slovenskej obrody, 1946 – 1952 poslancom Slovenskej národnej rady a 1952 – 1954 poslancom Národného zhromaždenia. Pôsobil vo funkciách člena predsedníctiev Československého aj Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Za odbojovú činnosť ho vyznamenali Radom SNP 1. triedy, československými vojenskými medailami Za chrabrosť a Za zásluhy a mnohými ďalšími vyznamenaniami a medailami.