ZÁTURECKÝ, Ján

Študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Sibiu a po štúdiu medicíny na univerzitách v Budapešti a v Štrasburgu dosiahol v roku 1900 titul MUDr. Po vykonaní vojenskej služby sa stal praktikantom postupne v nemocniciach v Bratislave a v Budapešti, v roku 1902 sa usadil ako praktický a zubný lekár v Trnave a v roku 1925 ho vymenovali za hlavného lekára na riaditeľstve Československých dráh v Bratislave. Počas prvej svetovej vojny musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády, bol vojenským lekárom a dostal sa do ruského zajatia. Národnobuditeľskou činnosťou rozvíjal tradície otca, učiteľa a zberateľa ľudovej slovesnosti Adolfa Petra Zátureckého a už počas štúdií v Budapešti pôsobil v Slovenskom spolku, najmä v jeho literárnom odbore, v ktorom ho v roku 1897 zvolili za predsedu. Počas pôsobenia v Trnave spolupracoval najmä s M. Ivankom a M. Kollárom, v roku 1906 sa zúčastnil na organizovaní úspešnej predvolebnej kampane M. Kollára pri voľbách do uhorského snemu a do vypuknutia prvej svetovej vojny navštevoval Luhačovické porady Československej jednoty. V roku 1906 sa zaslúžil o založenie Hospodárskej banky v Trnave, v ktorej ho zvolili za predsedu správnej rady a správcu. Pracoval v Slovenskej národnej strane a v roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady i jej výkonného výboru. Neskôr pôsobil ako funkcionár v ďalších hospodárskych podnikoch i spoločenských organizáciách a spolkoch. Sympatizoval s hnutím hlasistov a patril k spoluzakladateľom časopisu Hlas. V Národných novinách v mladosti publikoval poviedky, recenzie a cestopisné črty.