Narodil sa v rodine českého profesora prírodopisu pôsobiaceho na banskobystrickom gymnáziu. Po maturite v rodisku študoval slavistiku a germanistiku na českej univerzite v Prahe, kde neskôr získal doktorát filozofie a viaceré akademické hodnosti. Po skončení štúdií bol krátko stredoškolským učiteľom v Brne a v Prahe, kde sa neskôr stal profesorom českej a slovenskej literatúry na Karlovej univerzite. Po vzniku Československej republiky sa stal poslancom revolučného Národného zhromaždenia a prednostom slovenského oddelenia na ministerstve školstva a národnej osvety. V tejto funkcii sa zaslúžil o budovanie stredného a odborného školstva na Slovensku. Po obnovení činnosti MS v roku 1919 ho spolu s J. Škultétym zvolili do funkcie správcu. Od mladosti bol propagátorom myšlienky československej vzájomnosti, podieľal sa na založení Pokorného edície Československá knihovna a spolku Detvan. Už 21-ročný uverejnil dielo Literatura na Slovensku. , kde ako prvý hodnotil literatúru 19. storočia, objasnil vývin spisovnej slovenčiny a vyzdvihol realizmus nastupujúcej generácie. Táto kniha sa stala základným dielom slovenskej literárnej histórie a neskôr ju prepracoval a rozšíril v dvojzväzkových Dejinách literatúry slovenskej (1889, 1890). Vrcholom jeho literárnohistorického diela sa stali Dějiny české literatury (1892 – 1921). Významné boli aj jeho kritické vydania klasikov českej i slovenskej literatúry (V. Hálek, K. H. Mácha, B. Němcová, J. Kráľ, J. Botto a i.) a matičné vydania základných diel slovenskej literatúry 19. storočia (J. Kollár, J. Matuška, K. Kuzmány, V. Pauliny-Tóth, J. M. Hurban, Ľ. Štúr). Zredigoval viaceré zborníky a časopisy. Jeho manželkou Viera bola najmladšou dcérou V. Paulinyho-Tótha.
