Študoval na gymnáziu v Martine a potom na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, štúdium však nedokončil, pretože ho v roku 1952 z politických a vykonštruovaných dôvodov vylúčili, zatkli a na tri roky uväznili. Po prepustení bol robotníkom, v roku 1954 ho prijali na miesto bibliografa do Matice slovenskej, no po čase ho z politických dôvodov prepustili a musel prijať zamestnanie traktoristu a kombajnistu v Rajci. V 60-tych rokoch mu umožnili ukončiť štúdium teológie a v roku 1967 sa stal farárom v Švábovciach. V novembri 1989 sa angažoval pri organizovaní spoločenských a politických zmien v hnutí Verejnosť proti násiliu aj v rámci cirkvi. Od roku 1991 pôsobil na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, bol spirituálom a lektorom, v roku 1994 dosiahol doktorát teológie, v roku 1996 sa habilitoval na docenta a v roku 1998 ho vymenovali za vedúceho katedry cirkevných dejín. Od mladosti ho zaujímali cirkevné dejiny, do ktorých vnikal najmä súkromným štúdiom, spočiatku sa zameral na dejiny reformácie a biografiu Eliáša Lániho, neskôr rozšíril záujem na všetky obdobia a stal sa najlepším a aj v zahraničí uznávaným odborníkom na slovenské evanjelické cirkevné dejiny. Vydal knihu Martin Luther – reformátor (1991), v spoluautorstve s A. Hajdukom knihu Filip Melanchton (1997), napísal učebnice náboženstva pre základné školy Cirkevné dejiny (1994) a pre stredné školy Dejiny kresťanstva na Slovensku (1994) a zaslúžil sa o vydanie Víznerovho prekladu symbolických kníh evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (1992). Prispieval do Evanjelického posla spod Tatier, Cirkevných listov, Tvorby T a ďalších časopisov a zborníkov. Bol i predsedom Združenia evanjelických duchovných, členom správnej rady Tranoscia, generálneho presbyterstva, liturgickej školskej komisie a právneho výboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
