VÁROSS, Marián filozof, teoretik a historik umenia a estetik
VÁROSS, Marián

VÁROSS, Marián

filozof, teoretik a historik umenia a estetik

Narodený07. 02. 1923 - Martin
Zomrel21. 11. 1988 - Bratislava

urna uložená v Martine

Na zahraničných univerzitách sa pripravoval na povolanie filozofa a mysliteľa, no pomery v našej spoločnosti a vede po roku 1948 mu dovolili venovať sa hlbšie len teórii a dejinám umenia. Z našich odborníkov málokto rozumel umeniu tak ako on.  Ťažiskom jeho vedeckej práce sa stala estetika, teória umenia a dejiny výtvarného umenia na Slovensku v 20. storočí.

Bol synom Bela Várossa a po maturite študoval slovenčinu a filozofiu na Slovenskej univerzite v Bratislave, kde v roku 1945 dosiahol doktorát filozofie. Po promócii pokračoval v štúdiách na parížskej Sorbonne, kde v roku 1947 obhájil doktorát, a v rokoch 1948 – 1949 na univerzite v Cambridge. Od roku 1943 pracoval v Psychotechnickom ústave v Bratislave, odkiaľ v roku 1950 prešiel do Slovenskej akadémie vied, aby tu temer dvadsať rokov viedol Ústav teórie a dejín umenia. V roku 1959 dosiahol vedeckú hodnosť kandidáta a v roku 1963 doktora historických vied a v roku 1964 sa stal členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Súčasne bol v rokoch 1969 – 1970 vedúcim Katedry vedy o výtvarnom umení na Filozovidkej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1972 ho z politických dôvodov premiestnili na úradnícke miesto do Slovenskej národnej galérie. Na zahraničných univerzitách sa pripravoval na povolanie filozofa a mysliteľa, no pomery v našej spoločnosti a vede po roku 1948 mu dovolili venovať sa hlbšie len teórii a dejinám umenia. Napriek tomu vydal niekoľko významných filozofických diel (Estetično, umenie, človek. 1969; Úvod do axiológie. 1970 a ďalšie). Z našich odborníkov málokto rozumel umeniu tak ako on, pričom aj sám mal výtvarné nadanie. Ťažiskom jeho vedeckej práce sa stala estetika, teória umenia a dejiny výtvarného umenia na Slovensku v 20. storočí. Do roku 1981 vydal 25 monografií o významných osobnostiach nášho i svetového výtvarného umenia (I. Repin, V. Van Gogh, J. Alexy, L. Treskoň, Ľ. Fulla, G. Mallý a ďalší), v roku 1981 rozsiahlu monografiu o Martinovi Benkovi, novátorskými štúdiami prispieval do odborných časopisov a zborníkov doma i v zahraničí, no jeho najrozsiahlejším dielom je Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945 (1960). Odmietal násilné zasahovanie do tvorivej činnosti, a preto sa dostával do konfliktu s vládnucou ideológiou a bol prenasledovaný. Publikačný zákaz po roku 1968 podstatne ochudobnil jeho odbornú publikačnú činnosť. Pripravil množstvo výstav a zostavil ich katalógy, bol spoluzakladateľom časopisov Estetika a Ars, ktorý aj redigoval, a prekladal odbornú aj krásnu literatúru z nemčiny, francúzštiny, ruštiny a angličtiny. Spolupracoval s viacerými vysokými školami. Slovenské výtvarné umenie prezentoval na medzinárodných podujatiach a podieľal sa na jeho začlenení do kontextu kultúrneho vývoja Európy. Dlhé roky pracoval v predsedníctve Zväzu slovenských výtvarných umelcov, v rokoch 1961 – 1965 bol jeho podpredsedom, pracoval vo výboroch viacerých medzinárodných odborných organizácií a v československej komisii pre spoluprácu s UNESCO. V roku 1961 mu udelili Cenu Cypriána Majerníka, v roku 1990 Cenu Martina Benku in memoriam a aj ďalšie vyznamenania.

  • Náhrobník (1)
  • Rodinné prepojenie (1)
  • Rovnaké zameranie, profesia (1)
prep-loader