Po vychodení ľudovej a vyššej obchodnej školy sa v roku 1913 stal úradníkom Sporiteľne v Martine. Už v roku 1914 však narukoval do armády a po návrate z vojny pokračoval v štúdiu na Hochschule für Bodenkultur vo Viedni. V roku 1926 vo funkcii riaditeľa zakladal filiálku Roľníckej vzájomnej pokladnice v Krupine, v roku 1931 sa presťahoval do Bratislavy, kde bol bankovým úradníkom, od roku 1935 hospodárskym správcom Slovenskej ligy povereným výstavbou inštitúcie i budovy a po roku 1950 vystriedal ešte niekoľko úradníckych miest. V mladosti býval členom Slovenského spevokolu, v ktorého predstaveniach aj vystupoval. Pracoval vo funkcii pokladníka Spolku slovenských výtvarných umelcov. V roku 1934 zostavil a vydal osvetovo-popularizačnú prácu Poľné hospodárstvo a neskôr v Slovenskej politike uverejňoval Všeobecné kapitoly agrarizmu. K literárnej a publicistickej práci sa dostal až na sklonku života, krátke poviedky uverejňoval najprv v Národných novinách, neskôr v Slobode a v Kultúrnom živote, mnohé však zostali v rukopise. Spomienky Prechádzka po starom Martine, ktoré čiastočne vyšli na pokračovanie v denníku Ľud (1958 – 1959), majú vysokú dokumentárnu hodnotu.
Jeho urna bola pôvodne uložená v rodinnej neogotickej hrobke na Jahodníckom cintoríne v Martine, postavenej koncom 19. stor. podľa plánov B. Bullu, ktorú rodina pre opakujúce sa útoky vandalov opustila.
