| Narodený | 04. 01. 1878 - Dražkovce, okr. Martin |
| Zomrel | 19. 08. 1949 - Martin |
Nastúpil do martinskej Sporiteľne, kde sa stal v roku 1918 správcom. Po jej fúzii s Tatrabankou sa stal v roku 1925 hlavným riaditeľom banky. Zúčastnil sa na rozvoji slovenského peňažníctva. Pracoval v národnom hnutí, v októbri 1918 patril k signatárom Martinskej deklarácie.
Bol mladším bratom Jána Vanoviča. Po absolvovaní martinskej vyššej obchodnej školy nastúpil ako úradník do filiálky Tatrabanky v Dolnom Kubíne. Zakrátko prešiel do martinskej Sporiteľne, kde sa stal hlavným účtovníkom a v roku 1918 správcom. Po jej fúzii s Tatrabankou sa stal námestníkom hlavného riaditeľa a v roku 1925 hlavným riaditeľom banky. Vo svojej činnosti sa sústredil na hospodárske a finančné otázky, v ktorých videl predpoklady rozvoja Slovenska. Mal podiel na dobrej povesti ním vedenej banky a jej prosperite i v období hospodárskej krízy. Zúčastnil sa na rozvoji slovenského peňažníctva, bol spoluzakladateľom a funkcionárom ďalších menších slovenských peňažných ústavov mimo Martina a od roku 1911 členom redakčnej rady a hlavným spolupracovníkom periodika Slovenský peňažník. Bol aj funkcionárom správnych rád viacerých priemyselných podnikov. Pracoval v národnom hnutí, v októbri 1918 patril k signatárom Martinskej deklarácie, bol funkcionárom Slovenského spevokolu a ďalších spolkov. Po roku 1918 sa stal pokladníkom MS a v rokoch 1947 – 1949 vykonával funkciu podpredsedu MSS. Zastával aj viaceré cirkevné funkcie.
