VANOVIČ, Ján

Pochádzal zo starého turčianskeho zemianskeho rodu, ktorého predok Draško získal v 13. storočí donáciu na územie dnešných Dražkoviec a ktorý má spoločný pôvod s ďalšími dražkovskými rodmi Dražkovských (Draškóciovcov, resp. Draskóczyovcov), Krasnecovcov, Ceperovcov a ďalších. Prešiel viacerými strednými školami, maturoval na vyššom slovenskom evanjelickom gymnáziu v Revúcej a potom študoval právo na univerzitách v Bratislave a v Budapešti, kde v roku 1886 dosiahol doktorát. Pôsobil ako advokátsky koncipient na viacerých miestach a v roku 1886 si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu v Martine. Od príchodu do Martina sa zapájal do národného a politického života a stal sa popredným činiteľom, od roku 1895 členom ústredného výboru, neskôr podpredsedom Slovenskej národnej strany. Pred rokom 1918 vyvíjal rozsiahlu národnobuditeľskú činnosť, pôsobil ako spoluorganizátor predvolebných kampaní národných kandidátov, propagoval spoluprácu s Rumunmi a Srbmi, v roku 1895 patril k spoluorganizátorom Kongresu nemaďarských národností v Uhorsku, ktorý sa konal v Budapešti, bol členom župného výboru, svetským funkcionárom martinského evanjelického cirkevného zboru a v rokoch 1922 – 1939 generálnym dozorcom evanjelickej cirkvi na Slovensku. V roku 1918 sa stal členom výboru Slovenskej národnej rady a členom Revolučného národného zhromaždenia, neskôr ho zvolili za poslanca Národného zhromaždenia. Zúčastnil sa na zakladaní slovenských priemyselných a peňažných podnikov a aj Advokátskej komory, v ktorej bol od roku 1923 predsedom. Od roku 1907 vykonával funkciu predsedu Turčianskeho kasína, od roku 1914 aj predseda Slovenského spevokolu, po roku 1918 ho zvolili do výborov MSS a MS, v ktorej bol v rokoch 1931 – 1939 jedným z predsedov. Venoval sa aj publicistickej činnosti.