VANDLÍK, Andrej

Po vychodení reálneho gymnázia začínal divadelnú kariéru ako kulisár, rekvizitár, tanečník a spevák v zájazdovom Slovenskom ľudovom divadle v Nitre. Po založení Slovenského divadla v Prešove prijal v roku 1944 pozvanie riaditeľa A. Chmelka, zakrátko však vypuklo SNP a vstúpil do povstaleckej armády. S A. Bagarom, E. Medekom a ďalšími založili Frontové divadlo, s ktorým účinkovali na povstaleckom území. Po prechode povstania do hôr sa pridal k partizánskej skupine Petrov, no pri plnení úlohy spojky ho zatklo gestapo a neskôr ho uväznili v Bratislave. Po vojne sa vrátil do Prešova, no zakrátko odišiel do Košíc a potom vystriedal ešte niekoľko pôsobísk. Hlavná časť jeho hereckej tvorby patrí Martinu. V rokoch 1953 – 1960 pôsobil v Armádnom divadle a od roku 1963 v Divadle SNP. Vypracoval sa na charakterového herca širokej škály, stal sa známym predstaviteľom dramaticky komplikovaných postáv robustných zrelých mužov, pričom úspešne využíval svoje fyzické danosti. V pamäti publika utkvel najmä jeho Satin v Gorkého dráme Na dne (1967) či Andrej v Čechovových Troch sestrách (1967). Uplatnil sa aj vo veselohrách a osobitnú líniu v jeho tvorbe predstavovali mnohorozmerné postavy v klasických i súčasných hrách slovenských autorov (Dušan Havran v Stodolovej Maríne Havranovej, Manahen v Hviezdoslavovej hre Herodes a Herodias, Šimon v Bukovčanovom Snehu pod Limbou ai.). Účinkoval aj v rozhlase, televízii a vo filme. Patril k predstaviteľom hereckej generácie, ktorá sa po roku 1945 pričinila o profesionalizáciu slovenského mimobratislavského divadelníctva. V roku 1968 mu udelili vtedajšie štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu.