VANČO, Miloš

Po vychodení ľudovej a meštianskej školy v rodisku študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, Šoproni a v Prešove a právo na univerzite v Kluži, kde v roku 1911 získal doktorát. Stal sa koncipientom v kanceláriách viacerých slovenských advokátov – národovcov vo Zvolene a v Martine, kde si napokon otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu. Počas prvej svetovej vojny bojoval na frontoch v Haliči, Taliansku a v Rumunsku. Po vojne inicioval založenie advokátskej komory pre celé Slovensko so sídlom v Martine, stal sa jej tajomníkom a neskôr podpredsedom. Bol horlivým národovcom, už počas štúdia v Kluži pracoval v slovenskom spolku Salaš, neskôr spolupracoval s prúdistami, začas redigoval ich časopis a napokon sa názorovo priklonil k programu Slovenskej národnej strany. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady, neskôr sa stal predsedom a podpredsedom Slovenskej národnej strany, v ktorej podporoval myšlienku autonómie Slovenska a spoluprácu s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. V októbri 1938 patril k signatárom Žilinskej dohody a stal sa ministrom spravodlivosti autonómnej slovenskej vlády. Bol zodpovedným redaktorom Národných novín a podporoval ich aj finančne. V rokoch 1935 - 1936 pôsobil vo funkcii poslanca krajinského zastupiteľstva, v Národnom zhromaždení nastúpil v roku 1938 na poslanecké miesto A. Hlinku, a neskôr sa stal poslancom Slovenského snemu. Počas Slovenskej republiky neprijal žiadne ponúkané funkcie a zapojil sa do protifašistického odboja. Napriek tomu po vojne prežil ťažké časy. Už v roku 1945 ho pri oslobodzovaní Martina zatkli a uväznili. Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 ho z politických a vykonštruovaných dôvodov odsúdili a na dva roky uväznili, po odpykaní trestu v súvise s procesom proti V. Žingorovi opäť uväznili. Na slobodu sa dostal až v roku 1951 a v roku 1969 sa dožil rehabilitácie. Po prepustení žil v Bratislave a z existenčných dôvodov pracoval v učtárni podniku Mäsopriemysel. Venoval sa aj kultúrnej práci. Vo februári 1919 sa vo funkcii člena výboru zúčastnil oživotvorenia MS, stal sa jej právnym zástupcom a pôsobil aj vo funkcii podpredsedu MSS. Zaslúžil sa o postavenie nových budov MS a Slovenského národného múzea a 1945 o záchranu zbierkového bohatstva MS, Slovenského národného múzea a zariadenia Neografie pred vojnovým ohrozením. Pracoval v Slovenskom spevokole, na javisku ktorého vytvoril v rokoch 1903 – 1936 niekoľko desiatok postáv, začas vykonával predsednícku funkciu a v roku 1935 mu udelili titul čestného predsedu. Venoval sa prekladateľskej činnosti, štúdiu syntaxe slovenského jazyka a bol spolutvorcom slovenského právnického názvoslovia. Pred rokom 1948 pôsobil v rôznych funkciách mnohých peňažných, hospodárskych a verejných spolkov.