Po absolvovaní základnej a meštianskej školy v rodisku študoval na učiteľskom ústave v Arade. Základy hudobného vzdelania rozvinul aj súkromným štúdiom. Krátko bol pomocným učiteľom v rodisku, potom učiteľom na evanjelickej ľudovej škole v Hrachovišti, na štátnej meštianskej škole v Brezovej pod Bradlom, od roku 1923 riaditeľom štátnej ľudovej školy v Beckove a od roku 1928 učiteľom, neskôr riaditeľom, národnej chlapčenskej školy v Martine, kde súčasne vyučoval spev aj na gymnáziu. Popri pedagogickej práci sa venoval zbieraniu ľudových piesní, najmä z Békešskej Čaby, z Volovice v Juhoslávii a z Vukovej v Rumunsku. Ľudové piesne upravoval, komponoval vlastné piesne i zborové skladby, najmä pre detské zbory, a scénickú hudbu. Medzi jeho najznámejšie diela patria Hviezdoslavove Letorosty (1919), zbierka pre miešané a detské zbory Za slobodu (1922), Čabianske ľudové piesne (1923), spevníky Hej pod Kriváňom (1931) a Môj spevníček (1934). Samostatne vydal vyše 20 skladieb, mnohé ďalšie však zostali v rukopise. Venoval sa aj tvorbe hudobno-teoretických prác, školských príručiek, štúdií, recenzií, článkov a redaktorskej práci. Bol organizátorom hudobného života, počas štúdia zbormajstrom študentského spevokolu na učiteľskom ústave v Arade, potom Sokolského spevokolu v Brezovej pod Bradlom, v rokoch 1929 – 1930 Slovenského spevokolu v Martine a od roku 1930 pôsobil ako zástupca dirigenta Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Pôsobil v esperantskom hnutí, bol spoluzakladateľom Slovenského esperantského ústavu v Martine, hlavným spolupracovníkom časopisu Esperantisto slovaka, vydal Mluvnicu a slovník slovensko-esperantský (1936), Malý slovník esperantsko-slovenský a slovensko-esperantský (1948) a učebnice Veľká slovenská učebnica medzinárodnej reči Esperanto (1949) a Okienko do sveta (1953). Bol otcom Bohuslava a Cyrila Valašťanovcov.
