TURZO, Gedeon

Jeho otec, železničný úradník Jozef Turzo (1835 – 1885), ktorý bol príslušníkom zemianskeho rodu s predikátom z Nosíc a pochádzal z Nitrianskych Elefantoviec, zomrel pomerne mladý a o rodinu sa musel postarať syn Gedeon, ktorý preto musel prerušiť štúdium. V roku 1890 nastúpil do KÚS v Martine, do roku 1894 sa vyučil za sadzača a zostal tu pracovať až do smrti. Pridelili ho k Národným novinám, ktoré sádzal až do prvej svetovej vojny. Prácu prerušil len keď na začiatku prvej svetovej vojny už v roku 1914 narukoval do rakúsko-uhorskej armády. V nasledujúcom roku padol do ruského zajatia a neskôr vstúpil do československých légií. Po vojne sa vrátil domov a pokračoval v pôvodnom povolaní. V typografickej práci sa vypracoval na uznávaného znalca spisovnej slovenčiny a štylistiky, a tak mu po návrate zverili funkciu hlavného faktora a korektora podniku. Korigoval vydania diel S. H. Vajanského, P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína, J. G. Tajovského, E. Maróthy-Šoltésovej, T. Vansovej a ďalších autorov vydávané KÚS a MS. Zúčastňoval sa aj na národnom a kultúrnom živote, pôsobil v Slovenskom spevokole, v ktorom vytvoril niekoľko hereckých postáv, a pred rokom 1918 viackrát prevzal zodpovednosť za politické články iných autorov v tlačových procesoch. V roku 1900 patril k Martinčanom odsúdeným za demonštratívne vítania A. Pietra na martinskej stanici a za národné prečiny stál pred prvou svetovou vojnou pred súdom ešte raz.