Po vychodení ľudovej školy v rodisku študoval na vyššej obchodnej škole v Kežmarku. Za obchodníka sa vyučil u strýka Karola Trnovského v Krupine. Krátko pracoval v otcovskom obchode s miešaným a železiarskym tovarom a múkou v Liptovskom Mikuláši a v roku 1901 prišiel do Martina, kde prevzal firmu „Bratia Kuchárik, sklad remeňa a obchod“. Túto upadajúcu firmu prebudoval na prosperujúci veľkoobchod s remeňom. Vo funkcii viceprezidenta Krajinského zväzu obchodníkov s remeňom Slovenska a Podkarpatskej Rusi sa podieľal na budovaní tohto odvetvia obchodu na Slovensku a pracoval v bratislavskej obchodnej a priemyselnej komore. Publikoval drobné príspevky v odborných časopisoch. Zapájal sa do národného diania, v roku 1918 sa podpísal pod Martinskú deklaráciu, prihlásil sa za zakladajúceho člena oživotvorenej MS, MSS a bol aj účastinárom Národného domu v Martine. Už pred rokom 1918 podporoval zakladanie slovenských priemyselných a finančných podnikov a bol členom správy Tatrabanky, z ktorej však pre nesúhlas so spôsobom vedenia v marci 1918 vystúpil. Jeho dcéra Zorka (1905 – 1989) sa napriek invalidite zúčastňovala na spoločenskom a kultúrnom živote Slovenska, bola funkcionárkou Živeny a v rokoch 1931 – 1940 a 1943 aj členkou výboru Slovenského spevokolu.
