| Narodený | 21. 02. 1882 - Detva |
| Zomrel | 16. 02. 1950 - Banská Bystrica-Radvaň |
Slúžil na viacerých rakúsko-uhorských lodiach, na ktorých prešiel mnohé moria a oceány. Zaslúžil sa o rozvoj československej riečnej plavby a patril k iniciátorom založenia školy pre výchovu veliteľov lodí. Zážitky z ďalekých plavieb literárne spracoval.
Po vychodení štyroch tried gymnázia v Banskej Bystrici študoval ma námornej akadémii vo Fiume (dnes Rijeka v Chorvátsku). Po skončení štúdia odišiel na more, získal hodnosť poručíka a v roku 1906 sa stal kapitánom námornej plavby. Slúžil na viacerých rakúsko-uhorských lodiach, na ktorých prešiel mnohé moria a oceány. V období prvej svetovej vojny slúžil na Čiernom mori a po jej skončení vstúpil do služieb Československej republiky. Pôsobil v Belehrade, od roku 1923 bol prístavným kapitánom a neskôr riaditeľom Poriečneho plavebného úradu pre oblasť Dunaja v Bratislave. Potom pracoval na povereníctve techniky. Zaslúžil sa o rozvoj československej riečnej plavby a patril k iniciátorom založenia školy pre výchovu veliteľov lodí. Po odchode na dôchodok sa presťahoval do Radvane, odkiaľ pochádzala jeho manželka Kornélia, ktoré bola dcérou S. Petrikovicha. V posledných rokoch života zážitky z ďalekých plavieb literárne spracoval, no jeho štyri cestopisné črty vyšli až posmrtne pod názvom Po svetových moriach (1973).
