THURZO, Ivan

Narodil sa v rodine Jána Thurzu. Navštevoval meštiansku a vyššiu obchodnú školu v Dolnom Kubíne a v Martine. Po maturite sa stal úradníkom v Tatrabanke v Martine, v roku 1906 účtovníkom v Ľudovej banke v Námestove a v roku 1911 vedúcim filiálky Krupinskej sporiteľne v Békešskej Čabe. V roku 1915 musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády a bojoval na frontoch prvej svetovej vojny. Po roku 1918 sa usadil v Martine, krátko bol vedúcim kancelárie Slovenskej národnej rady, potom do roku 1922 pracoval v redakcii Národných novín, v rokoch 1922 – 1939 bol vedúcim úradníkom mestskej Sporiteľne, v roku 1939 ho z politických dôvodov suspendovali a penzionovali, a v rokoch 1945 – 1948 pôsobil opäť ako vedúci Komunálnej sporiteľne. Patril k všestranným a rozhľadeným osobnostiam národného života, v ktorom sa angažoval od študentských čias. V roku 1897 ho za prejavy národného zmýšľania vylúčili z vyššej obchodnej školy v Dolnom Kubíne, neskôr na svojich pôsobiskách v Námestove i v Békešskej Čabe organizoval národných život, pracoval v Slovenskej národnej strane a v roku 1918 patril k signatárom Martinskej deklarácie. Po roku 1939 ho pre odpor voči politickému režimu prenasledovali, zapojil sa do občianskeho odboja a príprav SNP, po jeho vypuknutí stál pri konštituovaní Demokratickej strany a stal sa šéfredaktorom Času. Za túto činnosť ho vyznamenali Radom SNP 1. triedy ale po roku 1948 bol totalitným režimom opäť prenasledovaný. Bol organizátorom a propagátorom moderných foriem sporiteľníctva, v roku 1927 vydal monografiu o sporení a sporiteľníctve a intenzívne sa venoval aj publicistickej činnosti. Posmrtne vyšli jeho memoárové diela O Martinskej deklarácii (1968) a Medzi vrchmi a na rovine (1987). Patril aj medzi prvých slovenských organizovaných filatelistov.