Bol mladším bratom Ivana Thurzu. V mladosti strávil niekoľko rokov v rodine ujca Michala Hodžu v Gradačaci v Bosne, študoval na srbochorvátskom gymnáziu v Sarajeve a potom sa vyučil za kachliara u nevlastného otca Michala Brxu. Od roku 1900 pracoval u M. Brxu v Martine a potom v kachliarskych závodoch v Opatovej pri Lučenci. Po absolvovaní vojenskej služby v rokoch 1906 – 1908 pracoval opäť u M. Brxu v Martine, 1910 – 1912 viedol vlastnú dielňu, v roku 1912 sa stal spoluvlastníkom Brxovej dielne, a po jeho smrti v roku 1920 jej jediným vlastníkom. Už v mladosti sa zapájal do kultúrno-spoločenského diania a národného života. Po vzniku ČSR patril k zakladateľom Slovenskej remeselníckej a obchodníckej jednoty, stal sa jej pokladníkom, neskôr tajomníkom a napokon podpredsedom. Sám založil okolo štyridsať miestnych odborov. Stal sa i funkcionárom Československej živnostnícko-obchodníckej strany stredostavovskej a spoluzakladateľom jej organizácie na Slovensku, redigoval časopis Slovenský remeselník a obchodník a zaslúžil sa o organizovanie a vzdelávanie živnostníckeho dorastu. Organizačné schopnosti uplatnil najmä vo funkcii starostu mesta v rokoch 1922 – 1926, kde venoval veľa úsilia najmä výstavbe nových mestských častí. Počas jeho pôsobenia vzniklo viac nových ulíc a niektoré verejné budovy, medzi nimi druhá budova MS, budova Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností a kolónia rodinných domov v jeho okolí. Ako významný činiteľ komunálnej politiky na Slovensku sa stal predsedom Zväzu slovenských miest a obcí. Bol spoluzakladateľom a podpredsedom výboru Mestskej sporiteľne v Martine, funkcionárom Tatrabanky, martinskej celulózky, MS a ďalších hospordárskych i kultúrnych organizácií.
