THURZO, Fedor

Študoval na meštianke a na gymnáziu v Martine, potom právo na Univerzite Komenského v Bratislave, kde dosiahol titul doktora práv. Po skončení štúdií začal pracovať v oblasti súdnictva a postupne prešiel aj bankovníctvom, sporiteľníctvom a sociálnym poisťovníctvom. Už počas štúdia uplatnil svoj organizačný talent vo funkciách tajomníka a predsedu Slovenského zväzu študentstva, v ktorom usiloval o vytvorenie vysokej školy technickej a redigoval časopisy LUK, Svojeť a Mladé Slovensko. Po roku 1939 sa zapojil do občianskeho odboja a pomáhal obmedzovať vplyv Nemcov na slovenské hospodárstvo. Po vypuknutí SNP sa vo funkcii zástupcu povereníka sociálnej starostlivosti stal členom Slovenskej národnej rady a po skončení vojny ho vymenovali za predsedu Najvyššieho kontrolného dvora v Bratislave. V tejto funkcii sa zaslúžil o usporiadanie povojnových štátnych a verejných finančných otázok a bol tvorcom návrhov viacerých opatrení v odbore verejnej správy, financií a sociálneho poistenia. Po roku 1948 ho z politických dôvodov vo vykonštruovanom procese odsúdili a uväznili. Prepustili ho až v roku 1956 a neskôr bol politicky aj právne rehabilitovaný. Po prepustení sa vrátil do Martina, kde pomáhal matke pri vydaní Malého atlasu liečivých rastlín, ktorý sa práve vďaka jeho úsiliu stal svetoznámym a dosiahol mnohé vydania. Pokračoval v matkinom diele aj v oblasti bylinkárstva. Pred rokom 1939 bol tajomníkom Roľníckej osvety, Slovenskej rady sporiteľní a v roku 1945 podpredsedom Zväzu protifašistických väzňov a ilegálnych pracovníkov. Vydal niekoľko právnických publikácií, otcove spomienky na Martinskú deklaráciu (1968) a venoval sa publicistickej činnosti.