Vyučil sa za kožušníka a v remesle sa zdokonaľoval v rokoch 1910 – 1912 v Budapešti, Lipsku a v Paríži. Po roku 1918 viedol v Martine vlastnú kožušnícku dielňu a po jej znárodnení v roku 1950 sa stal vedúcim kožušníckej prevádzky okresného priemyselného podniku Obnova. Svoje výrobky vystavoval na viacerých remeselníckych výstavách a získal ocenenia v roku 1911 v Bratislave a v roku 1922 v Malackách. Od roku 1940 sa v odbojovej skupine Jozefa Šťastného zapojil do nekomunistického protifašistického odboja. Mal na starosti zásobovanie skupiny, dodával partizánom šatstvo a potraviny, ktoré väčšinou kupoval z vlastných prostriedkov, a u neho sa uskladňovali zbrane, kým neboli prevezené k partizánom. Spolupracoval s V. Žingorom. Po vypuknutí SNP sa stal veliteľom rozviedky, od januára 1945 druhým zástupcom veliteľa brigády a od marca 1945 veliteľom zásobovania Druhej československej partizánskej brigády M. R. Štefánika a členom Revolučného Okresného i Miestneho národného výboru v Martine. Za odbojovú činnosť ho vyznamenali Československým vojnovým krížom 1939, Radom SNP I. stupňa a ďalšími vyznamenaniami.
