Bola dcérou Jaroslava Vlčka. Po maturite na gymnáziu študovala literárnu históriu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po vydaji za Ladislava Szathmáryho sprevádzala manžela na jeho pôsobiskách v zahraničí. Verše začala písať v 2. polovici 20-tych rokov najmä pod vplyvom Štefana Krčméryho. V roku 1930 vydala prvú básnickú zbierku Ulice života, za ktorou nasledovali ďalšie knihy českých a slovenských veršov (Praze, 1941; Za domovinou, 1946; Verše, 1960). Ťažiskom jej literárnej prácu sú však preklady. Prekladala spočiatku filozofické a literárnohistorické štúdie z francúzštiny do češtiny, neskôr beletriu z anglickej a americkej literatúry do češtiny a najmä do slovenčiny. Jej zásluhou získala slovenská literatúra prvé preklady najvýznamnejších diel klasikov anglickej a americkej literatúry (D. Defoe, J. Swift, W. M. Thackeray, Ch. Dickens, U. Sinclair, W. Scott, J. London ai.). Pracovala aj ako lektorka anglickej literatúry pre vydavateľstvo Melantrich v Prahe a neskôr pre vydavateľstvo Tatran v Bratislave. Dokumentárnu hodnotu má jej memoárová próza Putování za svobodou (1946). Po otcovej smrti sa venovala usporiadaniu jeho literárnej pozostalosti a spolupracovala pri vydaní niektorých jeho diel.
