Po skončení meštianky sa v KÚS v Martine vyučil za tlačiara-strojmajstra. V povolaní sa zdokonaľoval v Prahe a potom v martinskej tlačiarni v čase jej modernizácie nahradil svojho otca Fraňa Šulca. V roku 1910 odišiel ako faktor a tichý spoločník do tlačiarne J. Páričku do Ružomberka, kde v roku 1916 z poverenia Ľudovej banky budoval a zariaďoval tlačiareň Lev. V roku 1919 sa na pozvanie J. Škultétyho vrátil vo funkcii technického správcu do martinského KÚS , kde pôsobil pri kompletizácii zariadenia, a v roku 1925 s A. Novákom založil Novú kníhtlačiareň, ktorú viedol až do smrti. Angažoval sa v odborovom hnutí tlačiarov, bol delegátom na I. zjazde slovenských typografov v roku 1919 v Martine a neskôr členom prvej redakcie odborného časopisu tlačiarov Grafika. Počas pobytu v Prahe pracoval v spolku Detvan, neskôr sa stal členom MSS, v roku 1918 členom Slovenskej národnej rady a signatárom Martinskej deklarácie. Po vzniku ČSR bol funkcionárom v Sokole, Slovenskom spevokole a v ďalších spolkoch a organizáciách. Od mladosti pôsobil v Dobrovoľnom hasičskom zbore a neskôr sa stal horlivým organizátorom celoslovenského dobrovoľného hasičského hnutia. Vo funkcii prvého tajomníka Zemskej hasičskej jednoty bol členom výboru Zväzu československého hasičstva, veliteľom Okresnej hasičskej jednoty a Dobrovoľného hasičského zboru v Martine. Bol aj prvým redaktorom mesačníka Hasičské listy, autorom obnoveného Cvičebníka a ďalších hasičských príručiek. Vysokými vyznamenaniami ho ocenilo okrem slovenského a československého i juhoslovanské a poľské hasičstvo. Bol členom Ústrednej rady hlavného stanu Československého Červeného kríža. Náhrobník mu postavila Okresná hasičská jednota v Martine.
