Bol synom učiteľa a po vychodení meštianky v Slovenskej Ľupči študoval na učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici. V rokoch 1947 – 1948 bol učiteľom v Bačke na východnom Slovensku. Výtvarné vzdelanie získal v rokoch 1946 – 1949 štúdiom u profesorov G. Mallého, J. Mudrocha a D. Millyho na oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po krátkom pôsobení v Bratislave prešiel v roku 1950 do Martina, kde pracoval spočiatku v MS a neskôr sa stal výtvarným redaktorom vo vydavateľstve Osveta. Spriatelil sa s viacerými poprednými výtvarnými umelcami, najmä s M. Benkom, M. Bazovským a Ľ. Fullom, od ktorých získal veľa odborných i praktických poznatkov. Od roku 1954 tvoril v slobodnom povolaní. Venoval sa najmä grafike a monumentálnej tvorbe, v ktorých sa zdokonalil pri E. Zmetákovi. V grafike bola jeho doménou hlavne dedinská tematika, ktorú spracovával technikou drevorezu. V monumentálnej tvorbe tvoril sgrafitá, mozaiky a štukolustrá, ktoré zdobia rôzne budovy v Martine, Žiline, Prakovciach a inde. Hlásil sa k Skupine Mikuláša Galandu a zúčastnil sa všetkých jej výstav. Samostatne vystavoval v rokoch 1966 a 1981 v Banskej Bystrici, v roku 1991 v Martine, v roku 1966 spoločne s M. Ksandrom v Budapešti a zúčastnil sa na mnohých kolektívnych výstavách doma a v zahraničí, na ktorých získal viac ocenení a vyznamenaní. Od roku 1950 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, neskôr i členom jeho celoslovenského výboru.
