| Narodený | 24. 08. 1856 - Martin |
| Zomrel | 29. 03. 1937 - Košice |
pochovaná v Martine |
Bola horlivou národovkyňou a priekopníčkou národného ženského hnutia. Stala sa zakladajúcou člnkou Živeny a zvolili ju do výboru. Propagovala slovenské ľudové výšivky a nechýbala na žiadnom národnom podujatí, no najbližším jej bolo ochotnícke divadlo. Hrávala v Petrovci a najmä na javisku Slovenského spevokolu v Martine.
Vychodila martinskú evanjelickú ľudovú školu a dievčenský výchovný ústav v Tešíne. Jej manželstvo s petrovským učiteľom Jánom Strakom trvalo len krátko. Po ovdovení sa vrátila do Martina, kde viedla domácnosť najprv otcovi Samuelovi Šípkovi a neskôr synovi Jánovi. Aby mohla udržať syna na štúdiách v Prahe, získavala prostriedky aj varením, šitím a pečením. Bola horlivou národovkyňou a priekopníčkou národného ženského hnutia. Stala sa zakladajúcou člnkou Živeny a zvolili ju do výboru, v ktorom vykonávala aj funkciu účtovníčky. Propagovala slovenské ľudové výšivky a nechýbala na žiadnom národnom podujatí, no najbližším jej bolo ochotnícke divadlo. Hrávala v Petrovci a najmä na javisku Slovenského spevokolu v Martine, kde v rokoch 1872 – 1901 vytvorila okolo šesťdesiat postáv. Boli to väčšinou hlavné postavy v hrách domácich i cudzích autorov. Ťažisko jej ochotníckej práce spočívalo v 90-tych rokoch 19. storočia po návrate z Petrovca. Prežila ťažký život, ktorý pripomína aj epitaf: „Po živote plnom útrap,/ buď Ti ľahká rodná zem.“
