STRAKA, Ján

Bol synom Jána a Eleny Strakovcov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku navštevoval meštianku a gymnázium v Bratislave a potom študoval na obchodnej akadémii v Košiciach. Po maturite sa rozhodol pre vojenskú dráhu, absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach, potom slúžil v Brne a od roku 1939 v Bratislave. Po štúdiu na Vysokej vojenskej škole v Bratislave v rokoch 1940 – 1942 ho odvelili na východný front a od januára 1943 bol náčelníkom štábu jazdeckej divízie Prešov v Ovruči, kde nadviazal spojenie s ruskými partizánmi. Od mája 1943 pôsobil vo funkcii náčelníka štábu Veliteľstva brannej výchovy v Banskej Bystrici, kde ho pplk. J. Nosko zapojil do príprav SNP. Po jeho vypuknutí organizoval budovanie protitankových zátarasov a podľa pokynov generála Goliana zabezpečoval obranné línie Banskej Bystrice. Potom ho vymenovali za náčelníka štábu 2. obrannej oblasti v Liptovskom Mikuláši a po reorganizácii 1. československej armády za náčelníka štábu 6. taktickej skupiny v Liptovskej Osade a Korytnici. Po prechode povstania do hôr ostal i s rodinou v horách ako spravodajca partizánskej skupiny Petrov. Po oslobodení ho poverili organizovaním západnej vojenskej oblasti v Nitre a v Bratislave, v máji 1945 vymenovali za náčelníka štábu 9. divízie v Nitre a od roku 1946 prednášal náuku o tyle a všeobecnú taktiku na Vysokej škole vojenskej v Prahe. Keď ho v roku 1949 z politických dôvodov v hodnosti podplukovníka generálneho štábu z armády prepustili, našiel si zamestanie úradníka v martinskom pivovare. V roku 1951 na zásah štátnej bezpečnosti musel prejsť do výroby, pracoval v teplárni, v rokoch 1959 – 61 bol inšpektorom Štátnej poisťovne a potom vedúcim nákladnej dopravy Dopravného podniku mesta Martin. V roku 1990 ho rehabilitovali. Bol nositeľom viacerých vysokých vojenských vyznamenaní.