| Narodený | 02. 06. 1884 - Bački Petrovac, Srbsko a Čierna hora |
| Zomrel | 10. 12. 1949 - Martin |
Zúčastňoval sa na všetkých národných, kultúrnych a politických podujatiach. Pracoval najmä v Slovenskom spevokole, na javisku ktorého vytvoril v rokoch 1893 – 1921 okolo sto postáv. Venoval sa aj réžii, dlhé roky bol členom výboru a divadelného odboru, od roku 1922 čestným členom Slovenského spevokolu.
Bol jediným synom Jána a Márie Strakovcov. Od roku 1899 študoval na Českoslovanskej obchodnej akadémii v Prahe, kde sa zapojil do činnosti spolku Detvan. Po skončení štúdií pracoval v Živnobanke v Prahe, zakrátko sa však vrátil do Martina, kde sa stal úradníkom postupne v KÚS, Sporiteľni a v Tatrabanke. Od roku 1922 bol riaditeľom jej filiálky v Bratislave a od roku 1929 v Košiciach. V roku 1938 sa vrátil do Martina. Zúčastňoval sa na všetkých národných, kultúrnych a politických podujatiach. V mladosti sa ako korteš slovenských kandidátov zapájal do každých volieb a v roku 1918 sa podpísal pod Martinskú deklaráciu. Pracoval najmä v Slovenskom spevokole, na javisku ktorého vytvoril v rokoch 1893 – 1921 okolo sto postáv. Často vystupoval ako partner svojej manželky a obaja sa zaslúžili o vysokú kvalitu hereckého prejavu martinského ochotníckeho divadla. Uplatnil sa v spevoherných úlohách, vrcholom ktorých bola postava Ľuboša v opere Čarostrelec (1912), a jeho tenor vynikol v komických postavách a duetách na silvestrovských večierkoch, za čo ho nazvali "martinským Carusom". Venoval sa aj réžii, dlhé roky bol členom výboru a divadelného odboru, od roku 1922 čestným členom Slovenského spevokolu. Patril k organizátorom hasičského hnutia, od roku 1908 bol zástupcom veliteľa a tajomníkom a v rokoch 1913 – 1919 veliteľom Dobrovoľného hasičského zboru v Martine.
