STODOLA, Ivan lekár a spisovateľ
STODOLA, Ivan

STODOLA, Ivan

lekár a spisovateľ

Narodený10. 03. 1888 - Liptovský Mikuláš
Zomrel26. 03. 1977 - Piešťany

jeho urna bola uložená v rodinnej hrobke na cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave a v roku 1989 prevezená do Martina

V roku 1938 sa stal ministerským radcom na ministerstve zdravotníctva v Prahe, pôsobil aj vo funkcii sekčného šéfa a riaditeľa Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu v Bratislave. V roku 1941 sa habilitoval na docenta sociálneho lekárstva. Prvé dramatické diela napísal pre mikulášskych ochotníkov a neskôr sa stal skutočným autorom Slovenského národného divadla.

Pochádzal z národne uvedomelej rodiny garbiarskych majstrov a fabrikantov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku študoval na stredných školách v Kežmarku a v Prešove. V roku 1906 sa zapísal na lekársku fakultu univerzity v Budapešti a dva semestre štúdia absolvoval v Berlíne. Po promócii si v roku 1914 otvoril súkromnú lekársku prax v Liptovskom Mikuláši, no zakrátko vypukla svetová vojna a musel narukovať. Po návrate začal pracovať na úseku verejného zdravotníctva, bol organizátorom boja proti tuberkulóze a sociálnym chorobám a zdravotno-sociálnej starostlivosti o mládež. V roku 1938 sa stal ministerským radcom na ministerstve zdravotníctva v Prahe a v rokoch 1939 – 1948 pôsobil vo funkcii sekčného šéfa a riaditeľa Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu v Bratislave. V roku 1941 sa habilitoval na docenta sociálneho lekárstva. V roku 1951 ho zatkli a v zinscenovanom procese odsúdili na trest odňatia slobody na 8 rokov, z výkonu ktorého ho na základe amnestie prezidenta republiky prepustili v roku 1953. Od detstva mal blízko k divadlu i k literatúre, veď okrem toho, že pochádzal z kolísky slovenského ochotníckeho divadla, brat jeho starej matky J. Kováč patril k jeho najhorlivejším organizátorom. Po matke zasa v jeho žilách kolovala krv básnického rodu Bellovcov. Prvé dramatické diela napísal pre mikulášskych ochotníkov a neskôr sa stal skutočným autorom Slovenského národného divadla. Jeho prvou premiérou na tejto scéne bola komédia Náš pán minister (1926) a za ňou nasledovali Bačova žena (1928), Čaj u pána senátora (1929), Jožko Púčik a jeho kariéra (1931), Kráľ Svätopluk (1931), Keď jubilant plače (1941), Marína Havranová (1941), Mravci a svrčkovia (1943) a ďalšie. Zaradil sa nimi medzi zakladateľské osobnosti slovenskej realistickej dramatickej tvorby, bol tvorcom spoločenskej komédie a aj spolutvorcom modernej slovenskej historickej hry. Nezanedbateľné miesto v jeho diele má memoárová literatúra, ktorú predstavujú najmä diela Bolo ako bolo (1965) a Náš strýko Aurel (1968). V roku 1967 mu udelili titul národného umelca.

  • Náhrobník (1)
  • Rovnaké zameranie, profesia (71)
prep-loader