| Narodený | 29. 06. 1877 - Senica |
| Zomrel | 22. 11. 1923 - Praha |
V roku 1904 ho zvolili za farára v Turanoch, kde pôsobil až do konca roku 1922. Zaslúžil sa o postavenie nového turianskeho kostola a školskej budovy v Nolčove, bol však aj správcom a účtovníkom menšieho slovenského peňažného ústavu Turianskej ľudovej banky. V roku 1918 sa podpísal pod Martinskú deklaráciu a napísal stručnú históriu násilnej maďarizácie.
Pochádzal z rodiny, ktorej predkovia sa podľa rodinnej tradície prisťahovali do Senice po bitke na Bielej hore z Českého Brodu. Po vychodení ľudovej školy študoval na evanjelickom lýceu a na teologickej akadémii v Bratislave a potom rok na univerzite v Rostocku. V roku 1902 bol vysvätený za evanjelického kňaza a potom sa stal kaplánom v Liptovskom Mikuláši a na Starej Turej. V roku 1904 ho zvolili za farára v Turanoch, kde pôsobil až do konca roku 1922. Zaslúžil sa o postavenie nového turianskeho kostola a školskej budovy v Nolčove, bol však aj správcom a účtovníkom menšieho slovenského peňažného ústavu Turianskej ľudovej banky. V roku 1918 sa podpísal pod Martinskú deklaráciu a napísal stručnú históriu násilnej maďarizácie, ktorá bola použitá na mierových rokovaniach v Paríži. Pred vpádom maďarského vojska musel Turany opustiť a odišiel do Prahy. V roku 1919 pomáhal aj organizovať Zbor turčianskych dobrovoľníkov. Od roku 1923 bol katachétom na martinskom gymnáziu, kde si za krátky čas získal obľubu študentov. V Martine sa vo funkcii predsedu Stavebného družstva zaslúžil o výstavbu 27 rodinných domov. Venoval sa aj publicistickej práci, článkami a úvahami prispieval do cirkevnej tlače. Bol členom MSS. Zomrel po operácii v sanatóriu v Prahe-Podolí.
