ŠTEKLÁČ, Bohuš

Bol starším synom Bohuša a Mariety Štekláčovcov. Študoval na gymnáziu v Martine a potom medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde v roku 1936 dosiahol titul MUDr. V roku 1947 získal titul odborného lekára pre choroby kožné a pohlavné Od roku 1937 bol dôstojníkom zdravotníctva československej armády, absolvoval školu pre dôstojníkov zdravotníctva z povolania v Prahe a pôsobil vo vojenskej nemocnici v Prahe. Po rozpade Československa prešiel do slovenskej armády a od marca 1939 vykonával funkciu prednostu kožného oddelenia vojenskej nemocnice v Ružomberku. Bol veliteľom zdravotného vlaku a niekoľkokrát sa zúčastnil na ťaženiach slovenskej armády do bývalého Sovietskeho zväzu a Talianska. V auguste 1944 ho vymenovali aj za veliteľa školy pre dôstojníkov zdravotníctva v zálohe v Ružomberku. Na výzvu M. Vesela sa zapojil do SNP, po jeho vypuknutí sa vo funkcii veliteľa zaslúžil o evakuáciu vojenskej nemocnice do Korytnice a zabezpečoval jej organizáciu a prevádzku. Po potlačení povstania sa na Prašivej dostal s omrznutými nohami do nemeckého zajatia, ale pretože nebol schopný transportu, ponechali ho ako lekára v štátnej nemocnici v Ružomberku. Vo funkcii veliteľa 2. nemocnice 1. československého armádneho zboru v ZSSR pôsobil do konca septembra 1945. Potom si zvyšoval kvalifikáciu štúdiom na kožnej klinike Slovenskej univerzity v Bratislave, v rokoch 1947 – 1949 bol prednostom kožného oddelenia a veliteľom vojenskej nemocnice v Ružomberku, 1949 – 1951 hlavným lekárom pomocného technického práporu v Mimoni, potom krátko v Jaroměři a 1951 – 1958 opäť náčelníkom kožného a venerologického oddelenia vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. V roku 1958 odišiel v hodnosti plukovníka do zálohy a až do odchodu na dôchodok bol prednostom kožného oddelenia Okresného ústavu národného zdravia v Lučenci. Na dôchodku žil v Piešťanoch a v Bratislave. Za účasť v SNP mu udelili Rad SNP 2. triedy, Československú medailu za zásluhy 1. a 2. stupňa a ďalšie vyznamenania.