ŠTEFUNKO, Fraňo sochár, výtvarný pedagóg
ŠTEFUNKO, Fraňo

ŠTEFUNKO, Fraňo

sochár, výtvarný pedagóg

Narodený04. 08. 1903 - Vlčkovce, okr. Trnava
Zomrel06. 04. 1974 - Martin

Patril k zakladateľským osobnostiam slovenského sochárstva a bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov jeho realistickej tvorby. Spájal výtvarnú tvorbu so záujmom o kultúru a históriu národa. Spočiatku tvoril realistické portréty a medaily a zameral sa najmä na portrétovanie významných národných a kultúrnych osobností. Súčasne tvoril pamätníky a náhrobné pomníky. Vykonával odborný dozor nad úpravami Národného cintorína.

Po vychodení ľudovej školy pracoval bol poľnohospodárskym robotníkom a na svoj výtvarný talent upozornil pri kreslení kulís k ochotníckemu divadlu. V rokoch 1922 – 1925 študoval na rezbárskej škole v Starej Turej a od roku 1925 na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe. V Martine sa usadil v roku 1932, spočiatku bol inštruktorom rezbárskeho kurzu v Štátnom ústave pre zveľaďovanie živností, potom konzervátorom v Slovenskom národnom múzeu, redaktorom výtvarnej rubriky Slovenských pohľadov a od roku 1934 tvoril v slobodnom povolaní. V rokoch 1945 - 1946 viedol technickú kanceláriu mesta a v rokoch 1949 – 1971 bol profesorom monumentálneho sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Patril k zakladateľským osobnostiam slovenského sochárstva a bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov jeho realistickej tvorby. Nadviazal na dielo svojho pedagóga J. Koniarka a spájal výtvarnú tvorbu so záujmom o kultúru a históriu národa. Spočiatku tvoril realistické portréty a medaily a zameral sa najmä na portrétovanie významných národných a kultúrnych osobností. Súčasne tvoril pamätníky a náhrobné pomníky. Z pamätníkov bol prvým pomník P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne (1936) a medzi najznámejšie patria Pomník turčianskych dobrovoľníkov v Martine (1935 – 1938), Zbojnícka fontána v Martine (1941 – 1942), Pieseň hôr a Pieseň lúk pred budovou martinského divadla (1951 – 1953), socha Andreja Kmeťa v Martine (1967 – 1968), Jána Kollára v Mošovicach (1963) a Priadka vo Vyšnom Kubíne (1972). Po druhej svetovej vojne sa zameral na tvorbu pamätníkov SNP. Vydal monografie o Jánovi Koniarkovi (1955) a o rodných Vlčkovciach (1970), odbornými článkami prispieval do Slovenských pohľadov, Národných novín, Živeny, Elánu, Výtvarného života a ďalších periodík. Angažoval sa aj v organizácii umeleckého života na Slovensku, v roku 1946 ho zvolili za podpredsedu Bloku slovenských výtvarníkov, v tom istom roku sa stal spoluzakladateľom a predsedom skupiny výtvarníkov Trojštít v Martine a neskôr pracoval v Zväze slovenských výtvarných umelcov. Svoje diela vystavoval na mnohých výstavách a získal viaceré významné ocenenia. V roku 1959 mu udelili titul zaslúžilého, v roku 1968 národného umelca a v roku 1973 Rad práce. Bol členom výboru Matice slovenskej. Spolu s manželkou Angelou, rod. Poljakovou (1903 – 1971) v rokoch 1954 – 1969 vykonával odborný dozor nad úpravami Národného cintorína, ktorý dotvárajú viaceré jeho diela.

  • Rodinné prepojenie (1)
prep-loader