ŠTEFANOVIČ, Miloš

Bol synom Samuela Štefanoviča. Po absolvovaní právnického štúdia v Bratislave ho na univerzite v Budapešti v roku 1883 promovali na doktora práv. Stal sa koncipientom v kancelárii Matúša Dulu v Martine, v roku 1884 mu však zverili vedenie advokátskej kancelárie M. Mudroňa, ktorý chorľavel, a v nasledujúcom roku ju prevzal na svoje meno. Do Martina sa vrátil v roku 1903, keď ho vzhľadom na jeho vysokú morálnu autoritu zvolili do funkcie riaditeľa Tatrabanky, no zakrátko zomrel. Do národného života sa zapájal už počas štúdia a pôsobil v študentskom spolku Napred. V národnej a politickej práci pokračoval po príchode do Martina a v Bratislave sa stal vedúcou osobnosťou národného života. Pracoval v Slovenskej národnej strane, od roku 1893 bol členom ústredného výboru, zvolával politické porady, ľudové zhromaždenia, a písal ostré politické články a brožúry. Bol vynikajúcim rečníkom a často prijímal úlohu obhajcu slovenských činiteľov v politických procesoch. Pochopil potrebu zjednotenie rozdrobených národných síl v Uhorsku a organizoval spoluprácu Slovákov s Rumunmi, Srbmi a Chorvátmi. V politických procesoch obhajoval rumunských študentov a v rokoch 1892 a 1894 redaktorov v tzv. memorandovom procese. Patril k hlavným organizátorom Kongresu nemaďarských národov v Uhorsku, ktorý sa konal v roku 1895 v Budapešti. Presadzoval spoluprácu Slovenskej národnej strany s Katolíckou ľudovou stranou a dvakrát kandidoval, i keď neúspešne, vo voľbách do uhorského snemu. Na obranu slovenských záujmov vystupoval aj ako svetský funkcionár evanjelickej cirkvi.