SOROK, Jozef

Začínal ako ochotnícky herec v zemplínskom ľudovomdivadle Úsvit v Michalovciach. V roku 1949 získal za postavu Abrama v hre V. Katajeva Kvadratúra kruhu s týmto súborom na celoslovenskej divadelnej súťaži v Martine čestný diplom a hneď ho angažovali do Slovenského komorného divadla v Martine. V martinskom profesionálnom divadle pôsobil do roku 1989 a vytvoril okolo 280 postáv rôznych žánrov. Patril k nim Omnimor v hre J. Drdu Na posiedkach s čertom (1950), Valér v Molièrovom Tartuffovi (1950, 1953), Call v hre L. Hellmanovej Líštičky (1950), Kuprijanov v hre L. Rachmanova Profesor Poležajev (1952), Šolín v hre V. Cacha Duchcovský viadukt (1951), Vojnar v Jiráskovej Vojnarka (1951), Zlatohlav v hre J. K. Tyla Tvrdohlavá žena (1952), Harala v hre J. Mahena Jánošík (1953), Jablonkay Záborského Najdúchovi (1953), Cassio v dráme W. Shakespeara Othello (1955), Jelenský v Palárikovej veselohre Inkognite (1956), Slim v sociálnej balade J. Steinbecka O myšiach a ľuďoch (1963), Gooper v hre T. Williamsa Mačka na horúcej plechovej streche (1966), Bernard v hre M. Camolettiho Tri letušky v Paríži (1967), Kosťa Kapitán v Pogodinových Aristokratoch (1970), Brack v dráme H. Ibsena Heda Gablerová (1973), Kráľ Claudius v dráme W. Shakespeara Hamlet (1974) či Slobodník v hre C. Zuckmayera Hajtman z Köpenicku (1987). Spolupracoval s televíziou, vystupoval v hre Profesor Poležajev, ktorú ako prvé predstavenie slovenských hercov vysielala naživo Československá televízia v Prahe, a neskôr v mnohých ďalších televíznych inscenáciách pražskej a bratislavskej televízie. Uplatnil sa aj vo filme, viaceré postavy vytvoril vo filmoch Pole neorané (1953), Most na tú stranu (1961), Bílá oblaka (1962), Zvony pre bosých (1965), Poéma o svedomí (1978) a v ďalších. Často účinkoval v rozhlasovom vysielaní.