Po matke bola vnučkou v. Paulinyho-Tótha. Základné vzdelanie získala v Martine, kde sa s rodinou presťahovala po smrti otca, advokáta Štefana Hrušovského. Potom absolvovala učiteľský ústav v Bratislave, na ktorom v roku 1899 získala učiteľský diplom. Učila na evanjelických ľudových školách, najprv v Necpaloch a od roku 1901 v Martine. Od roku 1919 vyučovala na meštianskej škole v Martine a v rokoch 1923 – 1929 bol odbornou učiteľka, 1929 – 1934 riaditeľkou štátnej dievčenskej meštianskej školy v Bratislave. Patrila k prvým kvalifikovaným slovenským učiteľkám a v rokoch 1908 – 1912 ju pre údajné nedostatky vo výučbe maďarčiny disciplinárne stíhali a nakoniec pokarhali. Zostala pri snúbencovi Ivanovi Šoltésovi aj po prepuknutí jeho choroby a zosobášila sa s ním niekoľko dní pred jeho smrťou. Zúčastnila sa na práci v stavovskom hnutí slovenských učiteľov, v roku 1923 patrila k spoluzakladateľom Zväzu slovenského učiteľstva a 1926 – 1927 vykonávala funkciu jeho podpredsedníčky. Pôsobila v národnom ženskom hnutí, najmä v Živene, od roku 1919 ako členka školského výboru, od roku 1920 ako náhradná členka ústredného výboru a v rokoch 1913 – 1922 bola aj členkou výboru Lipy. V Slovenskom spevokole vystupovala ako ochotnícka herečka a speváčka. Popri pedagogickej práci sa venovala i publicistickej činnosti, neskôr spolupracovala s redakciou čaopisu Národná škola slovenská a poslovenčila a pripravila do tlače detskú knihu Za našim humienkom od B. Beneša-Buchlovského (1922). Počas pobytu v Martine sa starala o Elenu Maróthy-Šoltésovú. a venovala sa aj publicistickej činnosti. Smutný životný príbeh oboch manželov symbolizuje epitaf: „ Silné je jako smrť, milovanie.“
