ŠOLC, Pavel

Pochádzal z národne uvedomelej učiteľsko-farárskej rodiny. Jeho starý otec Samuel Šolc, učiteľ v Hrochoti, bol spolu s A. Sládkovičom za účasť v revolúcii v rokoch 1848/49 odsúdený na trest smrti. Pavel Šolc po maturite na gymnáziu v Rimavskej Sobote v roku 1897 študoval teológiu v Prešove, kde ho však v roku 1900 z národných dôvodov spolu s ďalšími šiestimi študentmi vylúčili. Štúdiá dokončil na teologickej fakulte v Bratislave a v roku 1903 ho vysvätili za evanjelického kňaza. Pôsobil ako kaplán v Békešskej Čabe a v roku 1904 ho zvolili za farára v Háji v Turci, kde pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku 1947. Popri kňazských povinnostiach učil náboženstvo na učiteľskom ústave a meštianke v Turčianskych Tepliciach a v rokoch 1917 – 1918 krátko učil na evanjelickej ľudovej škole v Dolnej Štubni. Venoval sa osvetovej práci, organizoval kultúrne večierky na oslavu významných národných a cirkevných dejateľov. Napísal Dejiny cirkvi ev. a.v. hájskej (1932), príručku pre konfirmantov a prispieval do cirkevných časopisov. V období druhej svetovej vojny sa podieľal na záchrane rasovo prenasledovaných občanov. Zaoberal sa i stenografiou.