SOCHÁŇ, Pavol

Študoval na ev. lýceu v Kežmarku a na učiteľskom ústave v Lučenci, kde spolu s inými slovenskými študentmi vydával časopis Žiara, za čo ho vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku. V štúdiu pokračoval na maliarskych akadémiách v Prahe a v Mníchove, kde sa súčasne učil fotografovať a v roku 1889 získal výučný list fotografistu. Od roku 1886 pôsobil v Prahe, v rokoch 1891 – 1893 v Liptovskom Mikuláši, potom v Martine, kde si otvoril fotografický ateliér a v roku 1905 aj obchod s papierom a knihami, v rokoch 1912 – 1914 pôsobil opäť v Prahe, po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel do USA, odkiaľ sa vrátil v roku 1919 a napokon sa usadil v Bratislave. Z jeho mnohostrannej tvorivej činnosti vynikla hlavne práca v oblasti národopisu. V množstve článkov a štúdií uverejňovaných vo viacerých periodikách, najmä v Sborníku MSS, a organizovaním národopisných výstav upozorňoval na krásu, starobylosť a bohatstvo slovenského ľudového umenia. Podieľal sa na organizovaní prvej slovenskej národopisnej výstavy - Výstavky slovenských výšiviek v roku 1887 v Martine, ktorá vzbudila veľký ohlas, a venoval sa zberu pamiatok ľudovej kultúry. V roku 1890 začal vydávať vzorkovník slovenských národných výšiviek a ornamentov. Písal beletriu a bol autorom niekoľkých divadelných hier, z ktorých sa najmä Sedliacka nevesta (1910) a Tobiáš Klepeto (1924) tešili veľkej obľube ochotníkov po celom Slovensku i medzi krajanmi v USA. Vo fotografickej tvorbe vynikol predovšetkým v portrétnej ateliérovej a národopisnej dokumentárnej fotografii. Zaslúžil sa aj ako spoluzakladateľ a redaktor časopisu Živena, v USA redigoval krajanské časopisy Slovenský hlásnik, New Yorkský denník a ďalšie, po návrate pracoval v redakcii časopisu Slovenský svet a v rokoch 1924 – 1926 bol redaktorom Národného denníka. Po roku 1919 sa stal aj jedným z najagilnejších pracovníkov národopisného odboru Zemedelského múzea v Bratislave pri záchrane pamiatok ľudového umenia.