SLEZÁK, Rudolf

Po vyučení za sadzača v Biskupskej kníhtlačiarni v Hradci Králové pracoval v Ottovej kníhtlačiarni v Prahe, neskôr v Národnej kníhtlačiarni Kramář a Procházka v Olomouci a v roku 1907 prišiel do tlačiarne KÚS v Martine, kde zostal až do odchodu na dôchodok v roku 1948. Už počas pôsobenia v Prahe a Olomouci sa venoval ochotníckemu divadlu a do Martina prišiel na návrh Alojza Kolíska aj preto, aby ako skúsený ochotnícky divadelník mohol podporiť Slovenský spevokol. Bol hercom, správcom garderóby, režisérom aj maliarom kulís. V rokoch 1910 – 1933 vytvoril okolo 60 postáv, medzi ktorými boli najmä komické figúrky, ale aj niekoľko veľkých charakterových úloh, vynikal interpretáciou českých kupletov na silvestrovských večierkoch a v kabaretných scénach, do súboru vniesol nový názor na hereckú prácu a réžiu, v ktorých zdôrazňoval realizmus, a obohatil dramaturgiu. Réžijne naštudoval okolo 100 inscenácií, z ktorých si získal pozornosť a uznanie najmä naštudovaním opery Čarostrelec C. M. Webera v roku 1912 (v spolupráci s V. Meličkom) v ktorej aj vytvoril postavu Jaroša. Úspešnými boli jeho inscenácie drámy I. Vojnoviča Ekvinokcia (1913, 1921), hry J. G. Tajovského V službe (1913), komédii J. B. Molièra Lakomec a N. V. Gogoľa Revízor (obe 1914), drámy V. Hurbana Vladimírova Záveje (1922), drámy A. P. Čechova Strýčko Váňa (1923), veselohry G. B. Shawa Hrdinovia (1932), a hry N: V. Gogoľa Ženba (1933) a režíroval hru V. Hurbana Vladimírova Ľudovít Štúr, ktorej časť vysielal rozhlas ako jeden z prvých priamych prenosov z Martina (1932). Napísal aj niekoľko kabaretných skečov. Zúčastnil na založení Ústredia slovenských ochotníckych divadiel v roku 1922 a pracoval v jeho výbore. Bol predsedom Spolku grafických robotníkov a neskôr vyučoval na učňovskej škole v Martine.