Bola dcérou ružomberského podnikateľa a národného pracovníka Daniela Božetecha Makovického a do Martina prišla v roku 1888 po vydaji za Jozefa Škultétyho. Stala sa mu veľkou oporou a pomocníčkou na celý život. V redakcii Slovenských pohľadov pomáhala vykonávať administratívne práce, starala sa o predplatiteľov, viedla účtovníctvo, vybavovala redakčnú korešpondenciu, obstarávala príspevky a ak bol jej manžel neprítomný z dôvodu väznenia za tlačové či národné delikty, vykonávala i korektorské práce. Popri tom viedla domácnosť, ktorá reprezentovala martinskú intelektuálnu spoločnosť a často hostila významné osobnosti zo zahraničia. Manželovi pomáhala aj tým, že sa starala o jeho bohatú knižnicu a veci súvisiace s vedeckou prácou. V mladosti hrávala v Ružomberku ochotnícke divadlo a jeden raz vystúpila ešte aj po príchode do Martina. Aj ona bola členkou a funkcionárkou Živeny. V roku 1934 patrila k spoluzakladateľom Vydavateľského družstva Živeny, kde jej zverili predsednícku funkciu. Z redakčných potrieb Slovenských pohľadov začala prekladať z ruskej literatúry. Debutovala v roku 1891 prekladom poviedky M. Ježova Batistový ručník. Po ňom nasledovali desiatky kultivovaných prekladov temer všetkých ruských klasikov i súčasných autorov (A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, M. J. Lermontov, L. N. Tolstoj, I. S. Turgenev a i.), ktoré systematicky publikovala v Slovenských pohľadoch, menej v Národných novinách a v Živene. Vypracovala sa na poprednú prekladateľku ruských klasikov. Okrem ruských spisovateľov občas siahla aj po dielach poľskej a nemeckej literatúry. Mnohé vydala aj knižne.
