ŠKULTÉTY, Jozef literárny vedec, redaktor, publicista, jazykovedec, správca Matice slovenskej
ŠKULTÉTY, Jozef

ŠKULTÉTY, Jozef

literárny vedec, redaktor, publicista, jazykovedec, správca Matice slovenskej

Narodený25. 11. 1853 - Potok, okr. Rimavská Sobota
Zomrel19. 01. 1948 - Martin

Bol redaktorom a v rokoch 1916 – 1919 zodpovedným redaktorom Národných novín, okrem toho so S. Hurbanom Vajanským obnovil a redigoval literárny časopis Slovenské pohľady a redigoval aj ďalšie periodiká. V rokoch 1919 – 1940 patril vo funkcii správcu k vedúcim osobnostiam MS. Vypracoval sa na vedúcu osobnosť slovenského národného a kultúrneho života a aj martinského vedenia Slovenskej národnej strany.

Po absolvovaní učiteľského ústavu v Revúcej v roku 1871 prijal miesto učiteľa v Sučanoch, v roku 1872 získal učiteľský diplom na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom, v rokoch 1873 – 1874 učil na Vrútkach a 1874 – 1876 študoval na učiteľskom ústave v Budapešti. Po jeho absolvovaní pracoval na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote a v roku 1879 prišiel do Martina, kde bol spočiatku úradníkom poisťovne Slávia, no od roku 1881 sa venoval výlučne redaktorskej práci. Bol redaktorom a v rokoch 1916 – 1919 zodpovedným redaktorom Národných novín, okrem toho so S. Hurbanom Vajanským obnovil a 1890 – 1916 redigoval literárny časopis Slovenské pohľady a redigoval aj ďalšie periodiká. V rokoch 1919 – 1940 patril vo funkcii správcu k vedúcim osobnostiam MS, súčasne prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1921 mu Karlova univerzita v Prahe udelila čestný doktorát. Vypracoval sa na vedúcu osobnosť slovenského národného a kultúrneho života a aj martinského vedenia Slovenskej národnej strany. Za národnú a politickú činnosť bol viackrát uhorskými úradmi prenasledovaný i väznený. V roku 1919 sa zúčastnil vo funkcii experta pre slovenské záležitosti na mierovej konferencii v Paríži. Pracoval aj v MSS, od roku 1908 bol úradujúcim podpredsedom, v rokoch 1938 – 1944 predsedom a v roku 1916 ho zvolili za predsedu KÚS. V oblasti zahraničnej politiky sa orientoval najmä na cárske Rusko, v roku 1885 sa spolu so S. Hurbanom Vajanským a P. Valáškom zúčastnil na cyrilo-metodských oslavách v Kyjeve a Slovákov reprezentoval aj na ďalších podujatiach v zahraničí. Spolu s Vajanským sa zaslúžil o vysokú úroveň Slovenských pohľadov, ktoré spolu s Národnými novinami usmerňovali literárny a vedecký život na Slovensku. Publikoval množstvo literárnych a vedeckých prác, predovšetkým vedecké štúdie z oblasti slovenských i slovanských politických a kultúrnych dejín, literárnej histórie a jazykovedy. Všade presadzoval zásady etnickej a kultúrnej osobitosti nášho národa a usiloval o čistotu spisovného jazyka. Samostatne vydal publikácie Slovenské Memorandum roku 1861 (1911), syntetickú prácu Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života (1920), Prvé shromaždenie národné v Turčianskom Sv. Martine (1924), Slovensko v minulosti (1926), „Nehaňte ľud môj!“ (1928), výber svojich literárnohistorických prác O Slovákoch (1928), O bývalom Hornom Uhorsku (1929), Ešte raz o bývalom Hornom Uhorsku (1931), Zo slovenskej minulosti (1936), O starých Slovákoch a ich jazyku (1944) a ďalšie. V roku 1897 zostavil Veniec slovenských národných piesní. Venoval sa aj pôvodnej literárnej tvorbe, prekladateľskej činnosti a edičnej práci. Jeho dielo, ktoré vydala súborne MS v rokoch 1984 – 1989 sa stalo dôležitým prameňom poznania našej kultúrnej minulosti. Významné boli aj jeho kontakty s mnohými poprednými zahraničnými vedcami.. Bol členom viacerých slovenských, československých i zahraničných spolkov a vedeckých inštitúcií a nositeľom viacerých vyznamenaní. 

  • Náhrobník (1)
  • Rodinné prepojenie (3)
  • Rovnaké zameranie, profesia (40)
prep-loader