| Narodený | 18. 11. 1877 - Brezno |
| Zomrel | 14. 05. 1939 - Martin |
Od roku 1903 bol evanjelickým kaplánom v Martine, v roku 1918 ho zvolili aj do funkcie seniora. Okrem práce na rozvoji martinského cirkevného zboru sa zúčastňoval azda na všetkých významných celonárodných podujatiach. Pracoval v Slovenskej národnej strane, bol členom Slovenskej národnej rady a signatárom Martinskej deklarácie.
Stredné školy navštevoval v Rimavskej Sobote, Kežmarku a keď ho z národných dôvodov z tunajšieho evanjelického lýcea vylúčili, umožnili mu doštudovať na kalvínskom gymnáziu v Debrecíne. Potom študoval teológiu na evanjelickom kolégiu v Prešove, ale aj tam ho po dvoch rokoch pre panslavizmus vylúčili a preto doštudoval v Bratislave. Od roku 1903 bol evanjelickým kaplánom v Martine, kde ho po smrti J. Horvátha chceli už v roku 1906 zvoliť za riadneho farára, ale pre prekážky zo strany cirkevnej vrchnosti sa ním stal až v roku 1908. V roku 1918 ho zvolili aj do funkcie seniora. Okrem práce na rozvoji martinského cirkevného zboru sa zúčastňoval azda na všetkých významných celonárodných podujatiach. Temer od príchodu do Martina pracoval v Slovenskej národnej strane, v ktorej pôsobil vo viacerých funkciách a v roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady a signatárom Martinskej deklarácie. Po vzniku Československej republiky pokračoval v práci v Slovenskej národnej strane úzko spolupracujúc s M. Rázusom. Bol aj podpredsedom a pokladníkom MSS, členom výborov MS, Živeny, KÚS a Tatrabanky. Organizoval cirkevný život na Slovensku, pracoval vo funkcii predsedu Generálnej podporovne pri evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku a inicioval založenie Združenia evanjelickej mládeže. Vydal viaceré náboženské poriadky, správy, učebnice a príručky, no najvýznamnejšie boli jeho práce cirkevno-historického charakteru Z histórie turčianskeho evanj. seniorátu a jeho sborov (1929) a Z práce, obetí a bojov za cirkev a národ /1784-1934/ (1934). Venoval sa aj intenzívnej publicistickej činnosti.
