Bol starším synom Otta a Viery Škrovinovcov. Študoval v rokoch 1919 – 1927 na gymnáziu v Martine a 1927 – 1932 právo na Univerzite Komenského v Bratislave, kde v roku 1932 dosiahol titul JUDr. Stal sa koncipientom v advokátskych kanceláriách Dušana Halašu a ďalších advokátov, od roku 1939 samostatným advokátom, v rokoch 1949 – 1950 členom Krajského združenia advokátov, od roku 1951 Advokátskej poradne v Martine a po odchode na dôchodok ešte pracoval pre Slovenské národné múzeum a Fakultnú nemocnicu v Martine. Bol členom Advokátskej komory v Martine. V 60-tych rokoch zastupoval v rehabilitačných procesoch V. Žingora a ďalšie osobnosti po roku 1948 nevinne stíhané a popravené totalitným režimom. Venoval sa športu, najmä šachu a tenisu. Šach hrával najmä v martinskom klube, ale v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia sa zúčastňoval aj na majstrovstvách republiky, v roku 1954 získal ako člen československého reprezentačného družstva titul majstra sveta a zlatú medailu za víťazstvo na II. olympiáde v korešpondenčnom šachu a v rokoch 1950 – 1952 na majstrovstvách Československa v korešpondenčnom šachu 5.-6. miesto. Od roku 1943 bol zapojený do odboja, v hodnosti nadporučíka československej armády a funkcii poľného prokurátora sa zúčastnil SNP, 1. 11. 1944 bol na Prašivej zajatý, odvezený do Bratislavy a Nemecka a v apríli 1945 oslobodený americkou armádou. V roku 1946 ho za odbojovú činnosť vyznamenali Československým vojnovým krížom 1939, Československou vojenskou medailou Za zásluhy a neskôr aj ďalšími vyznamenaniami a medailami. K jeho záľubám patrilo rybárstvo a pracoval ako funkcionár Slovenského rybárskeho zväzu.
