ŠIMKO, Ladislav

Bol synom MUDr. Jána Šimku. Študoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave, kde v roku 1927 dosiahol titul JUDr. Stal sa advokátskym koncipientom v kanceláriách P. Šimkoviča a P. Fábryho v Bratislave, M. Weinera v Liptovskom Mikuláši a J. Vanoviča v Martine a v roku 1934 si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu v Martine, ktorú viedol do roku 1950. Vykonával aj funkciu právneho zástupcu mesta Martin. Otvorene vystupoval proti umiestneniu a výstavbe strojárenského podniku Kriváň (neskôr Stalinove závody, resp. Závody ťažkého strojárstva Martin) v Martine, ktorým mala byť zmenená sociálna štruktúra mesta a potlačený jeho kultúrny a spoločenský význam. Tým si znepriatelil miestnych predstaviteľov komunistickej strany, ktorí mu po nástupe totalitného režimu v roku 1948 nedali odporúčanie, aby bol zapísaný do nového zoznamu advokátov a mohol ďalej vykonávať advokátsku prax. Donútili ho prijať jeho kvalifikácii nezodpovedajúce a ponižujúce miesto úradníka v Cementárni v Stupave, a v roku 1951 aj s rodinou v „Akcii B“ vysťahovali z vlastného bytu a po čase aj z Martina, kam sa mohol vrátiť až v roku 1955. Od roku 1951 pracoval ako úradník v Žilinských mliekárenských závodoch a až od roku 1960 mohol opäť pracovať v právnickom povolaní v Štátnej poisťovni v Ružomberku, kam denne dochádzal z Martina až do odchodu na dôchodok v roku 1971. Bol členom Advokátskej komory v Martine, v ktorej vykonával funkciu zástupcu žalobcu.