Po vychodení ľudovej školy v rodisku začal študovať na vyššom slovenskom evanjelickom gymnáziu v Revúcej. Po jeho zatvorení dal prednosť remeslu a vyučil sa za garbiara v Kremnici. Na vandrovke prešiel Rakúsko i Nemecko a počas pobytu vo Viedni sa v slovenskom akademickom spolku Tatran zoznámil s M. Štefanovičom, J. Janoškom, J. Markovičom a ďalšími národovcami. Usadil sa v Martine, kde si otvoril garbiarsku dielňu a neskôr aj obchod s remeňom, no po čase remeslo zanechal a prevzal od otca Jána Šimka-Klanicu st. rodinné hospodárstvo. Viac rokov podnikal a mal v nájme mestskú tehelňu. Zúčastnil sa na budovaní slovenských priemyselných a peňažných podnikov, bol členom správy Dielne na náradie, dozorných výborov KÚS a pivovaru a dlhé roky členom výboru a zástupcom riaditeľa Tatrabanky. V roku 1895 sa stal členom Spolku pre založenie interkonfesionálneho gymnázia s vyučovacou rečou slovenskou v Martine, čím sa zúčastnil tohto pokusu o obnovenie slovenského gymnázia v Martine. Bol členom MSS, mestského výboru, v ktorom vykonával funkciou pokladníka, a predsedom Urbárskeho spolku v Martine. V roku 1914 kandidoval vo voľbách do župného výboru, ako národný kandidát však neprešiel.
