Ako syn kotlára Karola Šimku (1858 – 1911) pochádzal z rozvetvenej národne uvedomelej meštianskej rodiny. Po vychodení ľudovej školy študoval v rokoch 1895 – 1899 na meštianke, v rokoch 1899 – 1902 na vyššej obchodnej škole v Martine a neskôr absolvoval notársky kurz v Košiciach. Začal pracovať ako pomocník notára v kancelárii mestského úradu v Martine a neskôr sa stal notárom v Hybiach. Po roku 1918 sa venoval hospodáreniu na otcovskom majetku, ktorý zveľadil. Po vykúpení tohto majetku mestom na rozšírenie nemocnice kúpil rozsiahly poľnohospodársky majetok pri Leviciach, kde sa usadil okolo roku 1926 a vytvoril tu vzorné hospodárstvo. Po oklieštení a rozpade republiky v roku 1939, keď Levice pripadli Maďarsku, vymenil tento veľkostatok za podobný v Abramovej v Turci. Po jeho znárodnení komunistickým režimom sa vrátil do Martina, no aj tu bol z politických dôvodov prenasledovaný a v roku 1952 v „Akcii B“ vysťahovaný do Mošoviec. Zapájal sa do spoločenského a verejného života, v Martine bol členom obecného zastupiteľstva a stavebnej komisie, v Leviciach členom obecného zastupiteľstva a mestskej finančnej komisie, stal sa aj starostom Levíc, cirkevným inšpektorom a členom správy filiálky Národnej banky. Pracoval i ako predseda župnej organizácie Hospodárskej lesníckej jednoty vo Zvolene, podpredseda Zemedelskej rady pre Slovensko a člen predsedníctva Zväzu republikánskych statkárov a nájomcov.
