ŠIMKO, Gustáv

Vychodil ľudovú školu, v rokoch 1868 – 1874 i nižšie slovenské evanjelické gymnázium v Martine a potom sa vyučil sedlárske a čalúnnické remeslo u svojho otca Juraja Šimku. V remesle sa zdokonalil na vandrovke v Budapešti, Tešíne a vo Viedni a v roku 1886 prevzal otcovu dielňu. Neskôr sa špecializoval na výrobu kočov. Svoje výrobky vystavoval aj na priemyselnej výstave v Žiline v roku 1903. Pracoval v martinskom Priemyselnom spolku, po jeho pretvorení na Okresné živnostenské spoločenstvo i v ňom, a od roku 1908 bol predsedom oboch organizácií. Od roku 1919 stál na čele Slovenskej remeselníckej a obchodníckej jednoty (od roku 1925 vo funkcii čestného predsedu), Krajinského zväzu živnostenských spoločenstiev a grémií pre Slovensko a Podkarpatskú Rus a aj niektorých ďalších organizácií. Ešte pred rokom 1918 napriek odporu župnej správy reprezentoval slovenských remeselníkov z Turca v bratislavskej obchodnej a priemyselnej komore a v roku 1918 sa stal členom jej správneho výboru. Bol spoluzakladateľom a predsedom kuratória Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností v Martine a funkcionárom ďalších hospodárskych orgánov a spoločnsotí. V roku 1897 ho zvolili do obecného výboru a v rokoch 1903 – 1907 vykonával funkciu richtára mesta. Prispel k rozvoju slovenských priemyselných a peňažných podnikov a nechýbal medzi účastníkmi a signatármi Martinskej deklarácie koncom októbra 1918.