| Narodený | 31. 03. 1829 - Martin |
| Zomrel | 26. 10. 1897 - Martin |
Ako posledný richtár obce Riadok (pri Martine) predniesol v roku 1872 žiadosť obyvateľov o spojenie obce s Martinom. V roku 1873 ho prijali za martinského mešťana a ešte dlhé roky tu pracoval ako člen obecného výboru. Ako národne zmýšľajúci mešťan v roku 1861 podpísal Memorandum slovenského národa, neskôr sa stal členom MS i MSS.
Bol bratancom Jána, Juraja a Samuela Šimkovocov a švagrom Andreja Kašovica, Samuela Kuchárika st. a Pavla Štarkeho. Po vyučení viedol garbiarsku dielňu a hospodárstvo na Riadku a venoval sa aj obchodovaniu s remeňom a s vínom. Na Riadku ho zvolili do obecného výboru a ako posledný richtár tejto obce predniesol v roku 1872 žiadosť obyvateľov o spojenie obce s Martinom. V roku 1873 ho prijali za martinského mešťana a ešte dlhé roky tu pracoval ako člen obecného výboru. Ako národne zmýšľajúci mešťan v roku 1861 podpísal Memorandum slovenského národa, neskôr sa stal členom MS i MSS. Jeho meno nechýbalo ani medzi zakladajúcimi členmi martinského Dobrovoľného hasičského zboru a istý čas bol členom výboru Priemyselného spolku. Zúčastnil sa na založení Továrne na nábytok z ohýbaného dreva v Martine v roku 1889. Jeho manželka Mária, rod. Kučerová (1835 – 1911) pochádzajúca zo Sklabine bola zakladajúcou členkou Živeny. Hroby s vysokými pylónovými žulovými náhrobníkmi oboch manželov sa nachádzajú v ohrade z kovanej železnej mreže.
