| Narodený | 18. 12. 1853 - Banská Bystrica |
| Zomrel | 23. 07. 1946 - Martin |
V roku 1877 ho zvolili za evanjelického učiteľa v Očovej. Žiakov vychovával v národnom duchu, čím v zmaďarizovanej zvolenskej župe vzbudil nevôľu vrchnosti, a v roku 1906 ho predčasne penzionovali. Po vzniku Československej republiky ho v roku 1919 vymenovali za okresného notára do Zvolenskej Slatiny a od roku 1924 žil na odpočinku v Martine.
Po vychodení ľudovej školy a gymnázia v rodisku študoval na učiteľskom ústave v Lučenci, kde v roku 1873 získal učiteľský diplom. Stal sa vychovávateľom v rodine Jesenskovcov v Košťanoch nad Turcom, potom učiteľom v Ponikách a v roku 1877 ho zvolili za evanjelického učiteľa v Očovej. Žiakov vychovával v národnom duchu, čím v zmaďarizovanej zvolenskej župe vzbudil nevôľu vrchnosti, a v roku 1906 ho predčasne penzionovali. Utiahol sa k tesťovi Ľudovítovi Izákovi na Dačov Lom, kde pracoval v potravnom spolku. Po vzniku Československej republiky ho v roku 1919 vymenovali za okresného notára do Zvolenskej Slatiny a od roku 1924 žil na odpočinku v Martine.
