Pochádzal z farárskej rodiny s bohatými národnými a kultúrnymi tradíciami a po matke bol vnukom J. M. Hurbana. Po skončení stredných škôl študoval v rokoch 1905 – 1909 teológiu a filozofiu na Evanjelickej teologickej akadémii v Bratislave, 1910 – 1911 na teologickej fakulte univerzity v Edinburghu a po roku 1919 si dopĺňal vzdelanie ako externý poslucháč filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. O roku 1909 bol ev. kaplánom v Liptovskom Mikuláši, Starej Turej, Budapešti a od roku 1912 farárom v Púchove. Roky 1914 – 1918 strávil po narukovaní do rakúsko-uhorskej armády na bojiskách 1. svetovej vojny. V rokoch 1925 – 1926 sa pokúsil profesionálne sa venovať výlučne spisovateľskej a prekladateľskej práci, no v roku 1927 z existenčných dôvodov opäť prijal miesto farára v Bukovci. Po odchode na dôchodok sa v roku 1934 usadil v Martine. Od mladosti sa zúčastňoval na verejnom živote, inklinoval k hlasistom a patril k propagátorom československej vzájomnosti. V oblasti literatúry predstavuje vedúcu básnickú osobnosť Slovenskej moderny. Do slovenskej literatúry vstúpil v roku 1907 básňami, ktoré uverejňoval v Dennici, Živene a v Slovenských pohľadoch a ďalších periodikách. Nadviazal na tvorbu I. Kraska a J. Jesenského. Znalosť cudzích jazykov, najmä angličtiny, francúzštiny a nemčiny mu umožnila zoznámiť sa s vrcholnými dielami predstaviteľov európskeho novoromantizmu, symbolizmu a impresionizmu, ktoré ovplyvnili aj jeho tvorbu. Prvé básnické zbierky Keď miznú hmly, Rosou a tŕním vydal až v roku 1921 a poprevratovú tvorbu zhrnul v zbierkach Cez závoj a Peruťou suďba máva (1927). Výber z jeho básnickej tvorby vyšiel v roku 1963. Pokúšal sa o prozaickú tvorbu, ktorá však zostala v rukopise, a písal aj politické, estetické a literárnokritické úvahy a články. Intenzívne sa venoval prekladateľskej práci, prekladal diela z anglickej, americkej, francúzskej, nemeckej, maďarskej i nórskej literatúry. V roku 1909 patril k spoluzakladateľom a redaktorom revue Prúdy, spoluredaktorom Zborníka slovenskej mládeže a neskôr redigoval Slovenský týždenník a Trenčianske noviny. Bol otcom Ivana Roya a Zorky Belánovej-Royovej.
