| Narodený | 13. 04. 1882 - Jazernica, okr. Turčianske Teplice |
| Zomrel | 16. 06. 1964 - Bratislava |
pochovaný v Martine |
Pôsobil v rakúsko-uhorskom námorníctve, v roku 1915 bol pri Rodose s loďou zajatý Talianmi a internovaný na Sardínii. Po vojne sa vrátil na Slovensko a zapojil sa do budovania riečnej dopravy. Stal sa pracovníkom Československej Dunajplavby a v rokoch 1921 – 1951 riaditeľom jej zastupiteľstva v Budapešti.
Bol synom učiteľa Gustáva Rosinského. Navštevoval ľudovú školu v Kraľovanoch, potom študoval na reálke v Levoči, v rokoch 1896 – 1899 na námornej akadémii v Rijeke, 1903 zložil dôstojnícke skúšku pre diaľkové plavby a 1906 kapitánsku skúšku. Pôsobil v rakúsko-uhorskom námorníctve, v roku 1915 bol pri Rodose s loďou zajatý Talianmi a internovaný na Sardínii. Po vojne sa vrátil na Slovensko a zapojil sa do budovania riečnej dopravy. Stal sa pracovníkom Československej Dunajplavby a v rokoch 1921 – 1951 riaditeľom jej zastupiteľstva v Budapešti. Jeho manželka Elena bola dcérou obchodníka Jozefa Fábryho.
