| Narodený | 20. 08. 1875 - Martin |
| Zomrel | 29. 01. 1961 - Martin |
Angažoval sa v stavovskom hnutí poštových zamestnancov, v roku 1920 sa stal spoluzakladateľom Spolku slovenských poštárov, v ktorom ho zvolili za predsedu, a bol aj spoluautorom memoranda požiadaviek poštových zamestnancov, ktoré predložili ministrovi pôšt.
Bol synom Jozefa Rennera st. Bol úradníkom štátnej pošty a počas prvej svetovej vojny pôsobil vo funkcii vedúceho úradníka vlakovej pošty na trase Budapešť-Zemún-Belehrad. V období rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie prostredníctvom E. Stodolu v Budapešti ponúkol svoje služby Slovenskej národnej rade a viackrát doručil dôležité zásielky medzi formujúcim sa československým konzulátom v Budapešti a Slovenskou národnou radou v Martine. Roku 1919 vstúpil do služieb československej pošty, spočiatku ho poverili prekladaním nariadení a obežníkov do slovenčiny a maďarčiny, od roku 1920 bol prednostom pošty vo Zvolene, od roku 1921 v Ružomberku, kde sa po predčasnom penzionovaní v roku 1925 stal pokladníkom úč. spol. Včela. Neskôr sa vrátil do Martina. Angažoval sa v stavovskom hnutí poštových zamestnancov, v roku 1920 sa stal spoluzakladateľom Spolku slovenských poštárov, v ktorom ho zvolili za predsedu, a bol aj spoluautorom memoranda požiadaviek poštových zamestnancov, ktoré predložili ministrovi pôšt. Spomienkovým príspevkom v roku 1930 prispel do jubilejného čísla časopisu Pošta.
