REICHLOVÁ, Ľudmila

Bola dcérou Samuela Kuchárika ml. Po vychodení evanjelickej ľudovej školy a meštianky navštevovala vyššiu školu pre ženské povolania v Martine, učila sa v Brne a v rokoch 1923 – 1925 študovala na Štátom ústave učiteľskom ženských odborných škôl v Prahe, ktorý skončila s vyznamenaním ako prvá Slovenka, a neskôr si ešte vzdelanie doplnila na Ústave na vzdelanie učiteliek ženských odborných škôl v Brne. Jej prvým pôsobiskom sa stala odborná škola pre ženské povolania v Opave a po dvoch rokoch prišla na takú istú školu do Martina. Po vydaji spolupracovala s manželom pri budovaní žriedla minerálnej vody Fatra, no po jeho smrti sa vrátila k učiteľskému povolaniu, od roku 1939 bola odbornou učiteľkou Štátneho ústavu na vzdelávanie učiteliek ženských odborných škôl v Ústave M. R. Štefánika a od roku 1942 prvou odbornou inšpektorkou všetkých odborných škôl pre ženské povolania na Slovensku. V roku 1950 odišla zo školstva a do roku 1970 viedla závod Fatra v Martine. V etnografickom výskume sa venovala najmä ľudovému odevu a textilu. Pre žiakov odborných škôl napísala učebnicu Nauka o krojoch a vkuse (1941), ktorá vyšla ešte v tom istom roku v druhom vydaní pod titulom Dejiny kroja a na dlhé roky bola jediným dielom o dejinách odievania a ľudových krojoch v našej odbornej literatúre. Viacerými skriptami a učebnicou Náuka o odevných látkach (1946) sa podieľala na tvorbe a zavedení slovenskej odbornej terminológie v odevníctve. V roku 1964 vydala populárno-vzdelávaciu knihu Moderná domácnosť. V Živene a v iných časopisoch publikovala niekoľko desiatok príspevkov o móde, vkuse, domácnosti, ľudových výšivkách a krojoch. V rukopise zanechala práce o dejinách minerálneho prameňa Fatra, dejinách odborného dievčenského školstva, rodine Reichlovcov a viacerých starých martinských rodinách. Bola členkou, od roku 1944 i členkou ústredného výboru Živeny a pracovala aj v ďalších spolkoch.